Z biblických podobenstiev je známe, že človek dostal od Pána Boha do prenájmu vinicu, v ktorej má hospodáriť. Touto vinicou je naša Zem. Avšak každé hospodárenie má svoje pravidlá, ktoré prinášajú osoh, vtedy ak sa správne dodržujú. Napriek mnoho poskytnutej pomoci, človek Božie pravidlá a zákony dnes nepozná a nedodržuje, o čom svedčia nespočetné dôkazy okolo nás. Ak by to bolo inak, verím, že by tu bol radostný raj a boli by sme ako vtáky spomenuté v biblii:

„Pozrite na vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni?

Vieme, že proces genetickej manipulácie (transgenézy), teda medzi druhovej výmeny génov, nie je v prírode možný, o čo sa stará tzv. medzidruhová bariéra. Preto túto umelú a násilnú činnosť ľudského tvora, musíme jednoznačne označiť ako porušovanie prísnych pravidiel prírody. S geneticky modifikovanými plodinami súvisiaci vplyv na živé organizmy a kumulácia toxínov v prírode, len tento záver podčiarkuje. Bohužiaľ, o pravidlá prírody sa  dnešný človek vôbec nezaujíma. Raz nám v tom naša pýcha bráni, pretože by sme museli  priznať, že dokonalejší ako príroda nevieme byť. Inokedy vtieravá slečna lenivosť nám ľuďom bráni v čine.

Ak by sme prírode načúvali jemným sluchom, ktorým skoro už vôbec nedisponujeme, nasmerovala by nás na krásnu cestu vývoja a tvorenia, z ktorej by mal človek a príroda len a len osoh. Človek by napredoval míľovými krokmi a bol by dnes na takej úrovni, ktorú si pre klapky na očiach nevieme ani len predstaviť, bol by sluhom a kráľom zároveň. Práve tieto klapky nás obmedzujú vo výhľade a v rámci ich zorného poľa si mylne myslíme, že sme vysoko a rastieme. Je naopak pravdepodobné, že klesáme a je vhodné povedať, že sme hlboko pod úrovňou spomenutých vtákov zo zvieracej ríše. Pretože, tie i keď  nemajú slobodnú vôľu, zákony Božie a teda i prírodné dodržujú,  každým mávnutím svojho krídla. Je preto urážkou samotných zvierat, ak k ním v zlosti prirovnávame svojho blížneho, pre ktorého je to vlastne poklona.

To, že sú na svete choroby a hlad nie je vinou toho, že napríklad neprodukujeme geneticky modifikované plodiny, ale to, že nevieme správne hospodáriť so zvereným majetkom. V tejto vinici sme len nájomcovia a dostali sme s ňou zdarma všetko, čo sme k čistému životu a vývoju potrebovali. Je našim zlyhaním, že mudrovaním sme si pravidlá prispôsobili podľa svojej ľubovôle a z nás sa stali len chabí hospodári, respektíve hospodármi ani nie sme. Nemôžeme sa pritom vyhovárať ani na druhých, ako tak často robíme. Pretože zlým oplotením vinice, sme do vinice pustili zlodejov a ľudí, ktorý využívajú iných pre svoj prospech.

Je samozrejmé, že v našom svete si každý prenajímateľ pýta od nájomcov nájomné. Čo však ponúkneme my? V noci svietiacu kukuricu?

 Pred pánom Bohom budeme všeobecne vyzerať asi ako cigáni, ktorí sú tak často nenávistne osočovaní, že nedodržujú pravidlá, zle hospodária so zvereným majetkom, kradnú, nedávajú len pýtajú, všetko ničia a robia špinu. Nerobíme všetci tu na Zemi presne to isté?

„Len čo človek vo svojom pôsobení ponechá ako základ prírodu skutočne prírodou a zasahujúc do nej sa nevynasnaží ju meniť v jej druhoch, ale vytvára iba podporovanie zdravého, t. j. neskriveného vývoja, potom nájde a dosiahne vo všetkom korunovanie svojich diel.“ (Abd-ru-shin)

Zdroj citácií: Vo Svetle Pravdy (Abd-ru-shin); Biblia