Po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (ESD) z 25.júla 2018, že táto nová generácia geneticky modifikovaných organizmov musí byť regulovaná platnými EÚ zákonmi o GMO, spustilo biotechnologické odvetvie intenzívny lobbing s cieľom presvedčiť o potrebe a bezpečnosti novej generácie GM organizmov a oslabiť GMO legislatívu.

V roku 2019 členské štáty EÚ požiadali Európsku komisiu o vypracovanie štúdie, ktorá by prehodnotila možnosť deregulácie nových genetických techník. Štúdia, ktorej zverejnenie sa očakáva do konca apríla, je založená na konzultáciách s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami.

Avšak, nedávna analýza ukazuje, že väčšina vstupov (74 %) pochádza z odvetvia poľnohospodárskeho priemyslu, ktoré je naklonené k deregulácii nových GMO. Konzultácia navyše obsahovala dvojnásobný počet otázok o potenciálnych výhodách nových GMO ako otázok o potenciálnych rizikách.

Organizácia Corporate Europe Observatory (CEO), ktorá sa snaží odhaliť a spochybniť privilégiá a vplyv korporácií s ich lobistami pri tvorbe politiky EÚ, zverejnila správu a súbory CRISPRfiles (pomenovaných podľa najznámejšej novej genetickej techniky na modifikáciu genómu CRISPR-Cas), ktorými odhalila nové nekalé taktiky, ktoré používa biotechnologický priemysel a výskum na prípravu pôdy pre dereguláciu nových GMO.

Informácie v týchto dokumentoch sú získané na základe žiadostí o sprístupnenie informácií od Európskej komisie, holandskej a belgickej vlády a napríklad odhaľujú, že:

• Lobistická platforma EU-SAGE, ktorú založil Flámsky biotechnický inštitút (VIB), nedávno zverejnila list, v ktorom požaduje zmenu smernice EÚ o GMO, pričom tvrdí, že ju podpísalo „viac ako 129 výskumných ústavov“. V mnohých prípadoch však takéto listy podpisujú jednotliví biotechnologickí výskumníci, nie ústav, ktorý ich zamestnáva. Napríklad v máji 2020 belgická univerzita požadovala od spoločnosti SAGE odstránenie ich loga z listu, pričom uviedla, že ich použitie bez súhlasu je „nezákonné“. V niekoľkých prípadoch nie je signatárom výskumný ani vedecký ústav. VIB sa už mnoho rokov aktívne zapája do lobistickej kampane za dereguláciu nových GMO. Tento inštitút má v správnej rade biotechnologických gigantov Bayer (Bayer kúpil spoločnosť MONSANTO) a BASF. V tomto prípade je lobistický list podpísaný vedcami z jedného odvetvia zámerne vykresľovaný ako názor širšej vedeckej komunity v nádeji, že to bude mať politický efekt. List však neobsahoval takmer žiadne vedecky podložené argumenty týkajúce sa poľnohospodárstva alebo biotechnológií. Upriamoval pozornosť najmä na GMO nariadenia EÚ, ako prekážku v inovačných pretekoch a konkurencieschopnosti.

• Európska organizácia pre vedu rastlín (EPSO) usporadúva sériu stretnutí lobistov s účelovo vybranými vnútroštátnymi úradníkmi z vybraných ministerstiev a z krajín, ktoré prejavili náklonnosť k novým GMO. Cieľom stretnutí bolo nájsť najlepšiu stratégiu pre zmenu GMO zákonov s najmenším politickým odporom a nájsť spôsob, ako pre nové genetické techniky získať srdcia a mysle európskych občanov a politikov, keďže desaťročná prax s GMO to nedokázala. EPSO je organizácia so sídlom v Bruseli, ktorá sa v mene viacerých ústavov zameriava na ovplyvňovanie výskumnej politiky EÚ a priority financovania v oblasti rastlín.

• Do deregulácie nových GMO investuje aj Bill Gates. Pracovná skupina think-tanku Reimagine Europe, ktorej cieľom je deregulácia nových genetických techník, dostala od Nadácie Billa a Melindy Gatesových grant vo výške 1,5 milióna dolárov. Cieľ pracovnej skupiny je jasne opísaný na webovej stránke ich nadácie: "Angažovať sa spolu s európskymi zainteresovaných stranami v oblasti úpravy genómu v 21. storočí." V pracovnej skupine sú najmä zástupcovia biotechnologického odvetvia, výskumu v oblasti GMO, veľkých poľnohospodárskych záujmových skupín a právnici zameraní na biotechnológie.

Európska spoločnosť dlhodobo odmieta produkty genetických techník. V týchto dňoch 162 organizácií z celej EÚ (vrátane Slovenska) vyzvali listom Európsku komisiu, aby bola za reguláciu všetkých rastlín a živočíchov vytvorených novými genetickými technikami.

V liste sa okrem iného odvoláva na vedecké publikácie, ktoré ukazujú, že nové techniky genetickej modifikácie umožňujú vykonať významné genetické zmeny, ktoré sa môžu významne líšiť od tých, ktoré sa prirodzene vyskytujú v prírode.

Môžu spôsobiť vznik celého radu nežiaducich genetických modifikácií, čo môžu viesť k produkcii nových toxínov alebo alergénov, alebo k prenosu génov odolnosti voči antibiotikám.

Aj zamýšľané modifikácie môžu mať za následok vznik čŕt, ktoré by mohli vyvolať obavy o bezpečnosť potravín, životné prostredie alebo životné podmienky zvierat. Navyše produkty získané genetickými technikami je možné patentovať, pretože sú novými produktmi a technický proces ich výroby sa zásadne líši od tradičných techník šľachtenia.