Hlavný problém tkvie v tom, že chcú tieto „nové GMO” čiastočne alebo úplne vyňať z pod európskej GMO legislatívy a kategorizovať ich len ako konvenčné plodiny. Robia tak aj napriek tomu, že súdny dvor EÚ rozsudkom vo veci C-528/16 z 25.júla 2018, ich v podstate určil za plodiny totožné s GMO a preto musia spadať pod všetky európske GMO regulácie, ktoré hodnotením rizika, sledovateľnosťou a označovaním majú chrániť občanov a prírodu pred možnými rizikami GMO.

Implementácia tohto rozhodnutia súdu nie je stále dostatočná. Neustálou snahou o dereguláciu týchto nových plodín hrozí nekontrolovaný a nezvratný únik tohto experimentu do životného prostredia s nepredvídateľnými následkami.

Tak ako pred 30 rokmi taktikou vlka v rúchu baránkovom pri presadzovaní prvotných GMO, aj teraz pri nových GMO znejú otrepané marketingové argumenty o suchu odolných rastlinách, zdravších potravinách, znížení hladu vo svete, menších množstvách pesticídov a iné. Dnes vyznejú tieto argumenty priam groteskne, pretože nič z toho sa nenaplnilo.

Naopak, GMO (zväčša pesticídové plodiny) dodnes pestované, priniesli okrem zisku producentom mnohé negatíva, ako sú napríklad oveľa väčšie množstvá škodlivých pesticídov v životnom prostredí a potravinom reťazci (napr. nechvaľne známy glyfosát), riziko pre organizmy atď.

Jednou z techník pri tvorbe nových GMO je aj glorifikovaná technika CRISPR/Cas. Priamo jedna z jej tvorcov Jennifer Doudna, upozornila na potrebu veľkej opatrnosti pri zavádzaní produktov vyrobených touto technikou. Nové techniky šľachtenia umožňujú zásadné zmeny v genóme organizmu, a to aj bez vloženia cudzích génov.

V mnohých prípadoch sú výsledkom zmeny biologických vlastností, napr. zmenené zloženie rastlín, ktoré sú ťažko, alebo vôbec dosiahnuteľné tradičnými metódami šľachtenia. Množia sa dôkazy, že dochádza aj k neúmyselnému vloženiu cudzích génov a k nežiaduucim zmenám DNA na nesprávnom mieste.

Bez regulácie a dôsledného hodnotenia rizika sa do životného prostredia tak môžu dostať plodiny s nepredvídateľnými vlastnosťami. (viac informácií v článku: Genetické inžinierstvo ohrozuje existenciu budúcich generácií).

Mnoho organizácií po celej Európe sa spája s cieľom sprísniť GMO legislatívu a zabrániť deregulácii týchto nových plodín, ktoré jednoznačne považujú za GMO (list EK a spoločné prehlásenie). Jednou zo snáh, ako pretlačiť tieto nové plodiny, je zakomponovanie ich potreby do pripravovanej potravinonovej stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork).

Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO vyzvala slovenských europoslancov v AGRO a ENVIRO výboroch, aby k tejto stratégii podali pozmeňujúce návrhy zamedzujúce dereguláciu. Kancelárie europoslanca M. Wiezika potvrdila, že takýto pozmeňujúci návrh už podali a podpisom sa pridal aj europoslanec M. Hojsík. Europoslanci M. Beňová a M. Číž (náhradník v AGRO výbore) dodnes nereagovali.

Tlak záujmových skupín o dereguláciu a zmenu GMO legislatívy však stále narastá a je podporovaný niektorými politikmi, členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorá na žiadosť Rady EÚ pripravuje štúdiu zameranú na analýzu a revíziu spomenutého rozhodnutia súdu, o ktorej sa má začať rokovať v apríli 2021.

Nové GMO by mali bez výnimky spadať pod všetky európske GMO regulácie, tak ako rozhodol Súdny dvor. Princíp predbežnej opatrnosti musí byť bezdpodmienečne uplatnený, najmä keď sa jedná o nové prírode cudzie techniky a produkty. Trh so semenami sa nesmie koncentrovať do rúk pár subjektom a cesta budúcnosti je trvalo udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo, nie genetické inžinierstvo.

Nesnažme sa vládnuť prírode, ale spolupracujme s ňou.

Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO.