Odhalené: Monsanto ovplyvňoval vedcov a postaral sa aj o stiahnutie Séraliniho štúdie Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

V roku 2012 publikoval francúzsky vedecký tím na čele s profesorom Séralinim toxikologickú štúdiu, ktorá preukázala, že už nízke dávky Monsatovho najpredávanejšieho herbicídu Roundup  majú z dlhodobého hľadiska silné toxické účinky na potkany a spôsobujú vážne poškodenie pečene a obličiek. Zároveň vedci objavili zvýšený výskyt nádorov v testovanej skupine potkanov, čo vedcov nemilo prekvapilo, pretože skúmanie karcinogénneho účinku glyfosátu nebolo predmetom štúdie.

Prečo stiahli Séraliniho štúdiu

Krátko po publikovaní týchto objavov sa spustila ohromná mediálna kampaň proti profesorovi Séralinimu a jeho štúdia bola neskôr stiahnutá z vedeckého žurnálu Food and Chemical Toxicology. Dôvodom bola veľká kritika Séraliniho štúdie zo strany mnohých vedcov, ktorí spochybnili výsledky jeho štúdie a jej metodológiu. A na základe druhého posudku štúdie neznámymi vedcami ju po vyše roku od publikovania žurnál stiahol.

Poznámka:

Séralini použil prakticky rovnakú metodológiu ako vedci od Monsanta v ich štúdiách, ktoré mali dokazovať bezpečnosť GM plodín a/alebo glyfosátu. Hlavný rozdiel bol len ten, že štúdie sponzorované Monsantom trvali len 3 mesiace a Séralini testoval potkany počas celého životného cyklu (2 roky).

seralini studie

Ako Monsanto zariadil stiahnutie Séraliniho štúdie

Vedci, ktorí vtedy vyvinuli obrovský tlak na žurnál Food and Chemical Toxicology, na základe ktorého bola Séraliniho štúdia stiahnutá a spochybnená, údajne nemali prepojenie na spoločnosť Monsanto. Lenže čas preukáže všetko a aj v tomto prípade pravda vyšla najavo.

Monsanto totiž musel odtajniť svoje dokumenty a emailovú komunikáciu kvôli prebiehajúcemu súdnemu procesu, v ktorom ho viacerí ľudia zažalovali, že po vystavení sa glyfosátu ochoreli na tzv. non-Hodgkinkov lymfóm (nádorové ochorenie lymfatického systému). Na prepojenie tohto ochorenia s glyfosátom už poukázala v roku 2015 International Agency for Research on Cancer, ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO).

Odtajnené dokumenty preukázali, že Monsantov vedec David Saltmiras sa postaral o tzv. “third party expert” kampaň, v ktorej navonok nezávislí vedci bombardovali šéf editora žurnálu Food and Chemical Toxicology, Wallace Hayesa, aby stiahol Séraliniho štúdiu. Pritom títo vedci mali prepojenie na spoločnosť Monsanto.

Napríklad ich zamestnanec Eric Sachs podnecoval vedcov, aby písali listy so žiadosťou o stiahnutie štúdie. Jeden z týchto pro-GMO vedcov je Bruce Chassy, ktorý bol jeden z prvých signatárov petície za stiahnutie Séraliniho štúdie a spoluautor článku v časopise Forbes, v ktorom obviňoval Séraliniho z podvodu. V oboch prípadoch Chassy deklaroval žiadne prepojenie na spoločnosť Monsanto. Avšak v roku 2016 sa zistilo, že prijal počas menej ako 2 rokov viac než 57 000 dolárov od Monsanta na cestovanie, písanie a prednášanie o GMO.

Čo je ďalej znepokojujúce, samotný editor žurnálu Food and Chemical Toxicology, Wallace Hayes, ktorý stiahol Séraliniho štúdiu, sa stal konzultantom Monsanta tesne pred publikovaním Séraliniho štúdie. Konkrétne s Monsantom uzavrel dohodu 21. augusta 2012. O niečo neskôr, 7. septembra 2012, mal začať poskytovať svoje služby pre spoločnosť Monsanto. O 12 dní neskôr (19.9.2012) bola publikovaná Séraliniho štúdia.

Hayes pre New York Times uviedol, že nemal zmluvu s Monsantom v čase stiahnutia štúdie a že mu zaplatili až keď opustil žurnál. Zároveň povedal, že Monsanto nemal nijaký vplyv na rozhodnutie stiahnuť štúdiu. Lenže proces stiahnutia štúdie trval viac než rok a on sám dohliadal na mesiac trvajúci druhý posudok, na základe ktorého štúdiu stiahli. Takže zamlčal svoj vzťah s Monsantom a dohliadal na druhý posudok štúdie, ktorý mimochodom vykonali neznámi autori, ktorých konflikt záujmov nebol deklarovaný.

V každom prípade je dobrá správa to, že iný žurnál s vyššími princípmi znova publikoval Séraliniho štúdiu.

Monsanto ovplyvňoval aj dôkazy o glyfosáte

Glyfosát, hlavná zložka herbicídu Roundup, je vystavený dlhodobej kritike zo strany mnohých vedcov a bol označený v marci 2015 za pravdepodobný karcinogén pre človeka (skupina 2A). Túto vlastnosť mu udelilo 17 expertov z 11 krajín, ktorí vypracovali monograf pre International Agency for Research on Cancer (IARC).

Tento záver bol vytvorený na základe štúdií na ľuďoch, laboratórnych zvieratách a bunkách. Celkovo IARC preskúmala viac ako 1000 vedeckých štúdií počas takmer 1 roka, čo zvyšuje silu ich záverov. Podľa IARC, štúdie z USA, Kanady a Švédska naznačujú, že ľudia vystavení glyfosátu majú vyšší výskyt non-Hodgkinkovho lymfómu, dokonca po úprave k vystaveniu sa iným chemikáliám. Tiež tvrdia, že glyfosát a jeho formulácie môžu mať genotoxický účinok (poškodzujú DNA).

Monsanto sa neustále bráni týmto tvrdeniam a obhajuje sa štúdiami, ktoré údajne dokazujú bezpečnosť glyfosátu. Avšak odhalené dokumenty počas spomínaného súdneho procesu odtajnili, že Monsanto ovplyvňoval vedecké štúdie o glyfosáte a plánoval manipulovať ďalšími dátami. Napríklad Monsanto zvažoval použiť tzv. ghostwriting. To znamená, že by ľudia z Monsanto napísali práce o glyfosáte, pod ktoré by sa podpísali najatí akademici akoby ich písali a vypracovali oni sami. K tomuto kroku údajne nakoniec nedošlo.

Avšak The New York Times pomerne nedávno odhalil ako priemysel dokáže manipulovať akademický výskum a pozmeniť objavy. To nie je prekvapením, keďže akademický výskum je väčšinou sponzorovaný agrochemickými spoločnosťami. Odtajnené dokumenty napríklad odhalili, že Monsanto mal vplyv na výber vedcov, ktorí viedli niektoré výskumy o glyfosáte.

Glyfosát môže poškodiť DNA a spôsobiť rakovinu, tvrdí IARC

Bezpečnosť glyfosátu je dlhodobo spochybnená a dokonca existuje nesúhlas aj v rámci bezpečnostných hodnotení agentúry EPA (Environmental Protection Agency), ktorá už desiatky rokov dáva požehnanie glyfosátu na jeho používanie. Je však prinajmenšom zaujímavé, že už v roku 1985 výbor EPA určil glyfosát ako pravdepodobný karcinogén. O 6 rokov neskôr, v roku 1991, agentúra zmenila svoj názor na základe prehodnotenia štúdie na myšiach, ktorá bola základom pôvodného záveru. Od tejto doby EPA uvádza glyfosát ako nekarcinogén pre človeka.

V tejto štúdii sa však vyskytol zriedkavý typ rakoviny obličiek v skupine 50 samcov kŕmených najvyššou dávkou. Tento typ rakoviny bol veľmi zriedkavý v kontrolnej skupine, preto tento objav zosilňuje výsledky štúdie. Celkovo vedci objavili, že čím vyššia dávka glyfosátu, tým vyšší výskyt rakoviny.

Experti z IARC ďalej upozornili na štúdie, ktoré odhalili DNA a chromozomálne poškodenia v ľudských a zvieracích bunkách vplyvom glyfosátu. Chromozómy sú nositeľmi genetickej informácie zakódovanej do molekuly DNA, takže glyfosát môže podľa týchto objavov spôsobiť mutácie v DNA (genotoxický účinok).

Monograf od IARC ďalej upozorňuje na jednu 104 týždňovú štúdiu, v ktorej nastal u samcov myší zvýšený výskyt rakoviny krvných ciev (hemangiosarkóm), pričom autori tejto štúdie odmietlivýznamnosť tohto objavu. Presnejšie sa tento druh rakoviny objavil u 4 z 50 samcov na najvyššej dávke, u 2 z 50 samičiek na najnižšej dávke a u 1 z 50 samičiek na najvyššej dávke. Avšak ani v jednom prípade sa hemangiosarkóm neobjavil v kontrolnej skupine 50 myší. Rovnako to platilo pre veľmi zriedkavý tzv. histiocytárny sarkóm, ktorý sa neobjavil v kontrolnej skupine, ale v niekoľkých prípadoch v testovanej skupine u samcov aj samičiek. Podľa autorov štúdie však glyfosát nevykazoval žiadne znaky karcinogénneho potenciálu na akejkoľvek dávke.

Táto štúdia bola diskutovaná aj v dokumente vydanom WHO a Food and Agriculture Organization (FAO) v roku 2004. V tomto dokumente autori diskutovali tiež o 4 štúdiách na potkanoch, ktoré údajne nepreukázali karcinogenitu glyfosátu. Avšak jedna z týchto štúdií bola citovaná v monografe IARC ako dôkaz o jeho karcinogenite.

To znamená, že dôležité nie sú len závery autorov jednotlivých štúdií, ale hlavne ako sa interpretujú jednotlivé výsledky. A zjavne nie všetci vedci sa zhodujú so závermi a interpretujú výsledky rôznym spôsobom.

Experti z IARC však na rozdiel od iných vedcov nemali žiadne prepojenie na priemysel a okrem toho, do svojho monografu zahrnuli všetky relevantné dôkazy dostupné vo verejných doménach pre nezávislé vedecké hodnotenia (tu je video, v ktorom vysvetľujú detaily). Rozdiel je v tom, že mnohé regulačné agentúry (napr. EPA) sa spoliehajú primárne na dáta z toxikologických štúdií, ktoré nie sú publikované na verejných doménach a sú často vykonávané a/alebo sponzorované spoločnosťami, ktoré glyfosát vyrábajú alebo používajú vo svojich výrobkoch.

Súčasný výskum vedú biotechnologické spoločnosti a nepublikujú dáta verejne

Odtajnené dokumenty znepokojujú verejnosť, pretože preukázali, že Monsanto má silné prepojenie na akademickú pôdu (týka sa to aj iných spoločností), zatajuje dôležité informácie a manipuluje vedeckými dátami. To jasne dokazuje, že dôverovať tejto spoločnosti je prinajmenšom naivné.

Na vyššie uvedené fakty upozorňuje aj analýza štúdií o GMO z roku 2015, ktorá poukazuje na metodologické chyby v štúdiách výrobcov. Napríklad v kompozičných analýzach a krmných štúdiách sa testované GM plodiny odolné voči glyfosátu nepostrekujú glyfosátom počas pestovania a často sa pestujú v umelých podmienkach, čo nezodpovedá skutočnosti.

Tieto GM plodiny sa v reálnych podmienkach rozsiahlo postrekujú a to veľakrát viac než je odporúčané (celkovo predstavujú glyfosátu odolné GM plodiny 81 % produkcie GM plodín). Vplyvom toho zostávajú v plodine zvyšky glyfosátu vo vysokých množstvách. Následne sa tieto zvyšky glyfosátu a iných toxínov dostávajú do tela zvierat, ktoré sú kŕmené krmivami s obsahom GM plodín.

A cez zviera sa glyfosát môže dostať do našich tiel, pretože je preukázané, že hospodárske zvieratá kŕmené plodinami s povoleným obsahom glyfosátu, majú zvyšky glyfosátu vo svojom mlieku, vajciach, pečeni a obličkách. Podľa viacerých analýz sa glyfosát nachádza aj v moči ľudí, napr. europoslancov, farmárov či obyvateľov Nemecka, Česka alebo Poľska. Podľa testu environmentálnej siete Friends of the Earth Europe sa zo 182 vzoriek pochádzajúcich z 18 krajín glyfosát nachádzal až v 44 % vzoriek.

A netýka sa to len zvierat, britské štúdie odhalili, že kontaminácia glyfosátom narastá, a to najmä v celozrnnom chlebe. Glyfosát objavili aj v pšeničných otrubách v množstve až do 5,7 mg/kg (limit je do 20 mg/kg) a nemecká štúdia objavila v jačmeni až 23 mg/kg glyfosátu (limit je do 30 mg/kg). Tieto hodnoty sú síce ešte v limitoch, ale otázne je, či sú tieto limity bezpečné. Navyše, tieto limity boli opakovane zvyšované práve kvôli zvýšeniu rezíduí v plodinách, čím regulačné agentúry veľmi pomohli priemyslu.

2017-08-08 1748

Napriek tomu však najnovšie analýzy odhalili, že GM plodiny môžu prekročiť aj zvýšené limity. Nezávislé testovanie GM sóje v Argentíne nameralo v GM sóji až do 100 mg/kg glyfosátu (limit je 20 mg/kg). Aktuálne sa glyfosát podľa testov v EÚ nachádza v 8 % vzorkách ovocia, zeleniny a iných potravín. Osobne však preferujem nulový obsah glyfosátu a iných pesticídov v potravinách.

2017-08-08 2215

Spomínaná analýza ďalej upozorňuje na skutočnosť, že väčšinu štúdií o GMO vedú biotechnologické spoločnosti a skúmajúci vedci sú zamestnaní v týchto spoločnostiach alebo pre ne pracujú. Tieto štúdie následne nie sú verejne publikované kvôli tzv. intelektuálnemu vlastníctvu. Takže k nim nemajú prístup nezávislí vedci a nemôžu ich analyzovať.

Zjavný konflikt záujmov dokazuje fakt, že 6 zo 7 štúdií (spomínaných v analýze), ktoré nepreukázali žiadne významné histologické a výkonnostné zmeny z kŕmenia GM plodinami, vykonali biotechnologické spoločnosti. Avšak zvyšných 8 nezávislých štúdií preukázalo významné zmeny spôsobené GM plodinami.

Preto je načase zdvihnúť varovný prst a vzhľadom na monograf IARC o pravdepodobnej karcinogenite glyfosátu, by malo byť aspoň dočasne zakázané používať glyfosát. Mimochodom, v súčasnosti sa ho použije ročne asi 0,6 - 1,2 milióna ton celosvetovo a kvôli GM plodinám jeho spotreba prudko narastá.

Vzhľadom na nárast pestovania GM plodín a masívne používanie glyfosátu v posledných desaťročiach je potrebné ich začať oveľa podrobnejšie a kvalitnejšie skúmať než doteraz a dodržiavať princíp predbežnej opatrnosti. Je neprijateľné, aby sa vplyv GM plodín na zvieratá skúmal len počas 90 dní, aby testované GM plodiny neboli pestované spôsobom, akým sa pestujú v reálnych podmienkach a aby tieto štúdie neboli verejne dostupné.

Záver

V prvom rade vám odporúčam prečítať si celú Séraliniho štúdiu (stiahnuť tu) a zároveň aj jeho odpoveď kritikom (stiahnuť tu). V nej nájdete odkazy na štúdie spoločnosti Monsanto (napr. od Bruca Hammonda), ktoré vám tiež odporúčam prečítať (stiahnuť napr. tu a tu), pretože na základe niektorých týchto štúdií bola v EÚ schválená GM kukurica MON 810 na pestovanie a tiež iné GM plodiny na dovoz pre výkrm zvierat. Okrem nich si prečítajte aj podrobné analýzy štúdií B. Hammonda (stiahnuť tu a tu).

Takto si budete môcť vytvoriť relevantnejší názor na GM plodiny, glyfosát a Séraliniho štúdiu a nebudete ovplyvnený nepodloženými tvrdeniami obhajcov či odporcov GMO, ktorí proste niekde niečo čítali a počuli. Samozrejme toto je len zlomok poznatkov o GMO a glyfosáte, preto je vhodné neustále získavať relevantné dáta v tejto oblasti, aby ste mohli zaujať svoj postoj ku GMO založený na kvalitných a nezmanipulovaných dátach. Bohužiaľ ich zatiaľ existuje veľmi málo.

Podľa môjho názoru by mali byť GM plodiny a glyfosát testované nielen priemyslom, ale hlavne nezávislými vedcami, ktorí by mali mať aj dohľad nad výskumom priemyslu. Väčšinu štúdií by mal sponzorovať priemysel, pretože ten chce dostať svoj produkt na trh. Nevidím dôvod, aby sa tieto štúdie platili z peňazí daňových poplatníkov. Ďalej, krmné štúdie musia trvať viac než 90 dní u hlodavcov a celkovo musia trvať aspoň 75 % času z priemerného životného cyklu testovaného zvieraťa.

Ak sa v priebehu niekoľkých rokov vykonajú dostatočne kvalitné a dlhodobé štúdie nezávislými vedcami bez konfliktu záujmov, potom budeme môcť urobiť relevantnejšie rozhodnutia o GMO produktoch a glyfosáte. Momentálne však nemám dôveru v tieto produkty a na základe doterajších dát ich považujem za nebezpečné pre prírodu, človeka, zvieratá a životné prostredie. Preto by mali byť zákazané minimálne dovtedy, kým sa dostatočne nepreukáže ich bezpečnosť.

 

Prečítané 5891 krát
streda, 09 august 2017 06:51 Napísal(a)  In GM plodiny Pridajte komentár medzi prvými!
Martin Chudý

Mojou životnou misiou je pomáhať ľuďom ako ste Vy získať správne vedomosti a vytvoriť si správne návyky a presvedčenia, prostredníctvom ktorých dosiahnete trvalé zdravie a dosiahnete svoje osobné a pracovné ciele. Som zakladateľom FB komunít „Prevezmite kontrolu nad svojim ZDRAVÍM“ a „Vytvorte si svoju vlastnú budúcnosť“, na ktorých napĺňam svoju životnú misiu...

Webstránka: www.martinchudy.sk E-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Komentujte

Pridať komentár

0

Komentáre

  • Žiadne komentáre