Tucet najväčších lží propagandy v prospech GMO - všetkých 12 lží Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nedávno vám RNDr. Igor Šarmír, PhD odhalil 12 najväčších lží propagandy v prospech GMO. Teraz vám ich ponúka všetky spolu v jednom článku. Ako teda propaganda klame o GMO?

História GMO je zároveň i históriu boja o verejnú mienky týkajúcu sa tejto témy. Od samotného začiatku sa biotechnologické spoločnosti snažili získať verejnú mienku na svoju stranu a do tohto boja investovali obrovské zdroje, ktoré dostali k dispozícii ich útvary v oblasti PR (Public Relations). Táto úloha sa ale ukázala byť komplikovaná pretože sa priamo nedalo preukázať, že by potraviny vyrobené na báze poľnohospodárskych GMO boli chutnejšie, lacnejšie alebo výživnejšie ako konvenčné, prípadne, že by mali pre spotrebiteľa nejakú inú priamu pridanú hodnotu.

Argumentácia sa preto uberala iným smerom, ktorý neumožňoval jednoduché preverenie jej pravdivosti zo strany spotrebiteľa a zároveň bola a je ladená emotívne, tak aby bola zdôraznená údajná naliehavosť situácie, ktorá si vraj vyžaduje nové prístupy, ako i šľachetné úmysly výrobcov GM sadív. Napriek tomu sa ale s odstupom času dá pomerne ľahko dešifrovať a preukázať jej nepravdivosť, čo ale „propagandistov“ neruší. Bez ohľadu na vyvrátenie ich tvrdení neochvejne pokračujú v ich opakovaní, pretože vedia, že k významnej časti verejnosti sa argumenty odporcov nedostanú. Zámerom nasledujúcich riadkov je vykonanie malého prehľadu nepravdivých tvrdení obhajcov GMO spolu s vysvetlením podstaty ich zavádzania.

 

LOŽ č. 1 - Poľnohospodárske GMO sú kľúčom na vyriešenie hladu vo svete a výziev súvisiacich s klimatickými zmenami a nárastom počtu obyvateľstva na Zemi.

Argument by bol pravdivý, ak by boli splnené dva predpoklady:

1. Hlad vo svete je výsledkom nedostatočnej výroby (množstva) potravín.

2. GMP sú schopné dávať výrazne vyššie úrody.  

Prvý predpoklad splnený nie je, pretože podľa FAO sa dnes, keď na Zemi žije asi 7,2 miliardy ľudí, vyrobí dosť potravín pre 8 miliárd. Okrem toho, opäť podľa FAO, konvenčné poľnohospodárstvo (teda bez GMO) má potenciál uživiť až 12 miliárd ľudí (iba vo východnej Európe leží asi 10 miliónov ha ornej pôdy ľadom a vo svete sú obrovské plochy využívané na výrobu biopalív). Veľkou rezervou je skutočnosť, že sa obrovské množstvo potravín vyrobených vo svete znehodnotí (chudobné krajiny) alebo rovno vyhodí (ekonomicky vyspelý svet). Hlavnou príčinou hladu vo svete nie je nedostatočná výroba, ale bieda a teda ekonomická nedostupnosť potravín. Na druhej strane, dnešné poľnohospodárske GMO nedávajú systematicky vyššie úrody, skúsenosti sú rôzne a ani primárne neboli „modifikované“ so zámerom ich dosiahnuť (viac neskôr v bod 9.). Viac na http://www.sppk.sk/clanok/845.  

 

LOŽ č. 2 - Vo vedeckej komunite existuje konsenzus ohľadom neškodnosti konzumácie potravín vyrobených na báze poľnohospodárskych GMO

Nepravdivý argument, ktorý býva so železnou pravidelnosťou opakovaný v štýle, že 100 x opakovaná lož sa stáva pravdou. Na jeseň 2013, po tom ako s ním prišla prof. Anne Glover, vedecká poradkyňa bývalého predsedu Európskej komisie Manoela Barrosa, ho verejne dementovali vedci združení v ENSSER (Európska sieť vedcov pre sociálnu a environmentálnu zodpovednosť) http://www.ensser.org/increasing-public-information/no-scientific-consensus-on-gmo-safety/.

Pod túto deklaráciu sa podpísalo viac ako 300 významných  vedeckých pracovníkov. Pozri tiež http://www.sppk.sk/clanok/212. Existenciu „konsenzu“ spochybňuje i skutočnosť, že viac ako 10 členských štátov, vrátane Nemecka a Francúzska, vyhlásilo moratórium na pestovanie kukurice MON 810, jedinej GM plodiny, ktorá sa v EÚ pestuje.

 

LOŽ č. 3 - Nezávislé vedecké štúdie nepreukázali žiaden negatívny dopad na zdravie stoviek miliónov Američanov, ktorí už 20 rokov každodenne konzumujú potraviny na báze poľnohospodárskych GMO.

Žiadna vedecká štúdia, a už vôbec nie nezávislá, nemohla predmetný fenomén skúmať, pretože v USA nie sú oddelené výrobné a distribučné reťazce s a bez GMO. Nemožno teda dať dokopy významný štatistický súbor Američanov, ktorí by GMO vôbec nekonzumovali. Na druhej strane, USA sú krajinou s veľmi vysokým výskytom tzv. civilizačných chorôb (alergie, obezita, niektoré typy rakoviny), teda patológií, ktoré kritici GMO s pomedzi vedeckej komunity očakávajú práve v súvislosti s dlhodobou konzumáciou predmetných potravín. Nemožno ale jednoznačne preukázať súvis medzi príčinou a dôsledkom, pretože potenciálnych rizikových faktorov je v USA viac.

 

LOŽ č. 4 - Techniky genetickej manipulácie používanej pri získavaní poľnohospodárskych GMO sú logickým pokračovaním šľachtiteľských techník používaných dlhé tisícročia. Klasické šľachtenie je preto tak isto forma genetickej manipulácie.

Medzi klasickým šľachtením a transgenézou existujú podobnosti, ale i výrazné odlišnosti, ktoré robia genetickú manipuláciu výrazne rizikovejšiu ako šľachtenie. Na jednej strane, v obidvoch prípadoch dochádza pri získavaní novej plodiny k obohateniu pôvodnej plodiny novým génom (novými génmi). Na druhej strane, klasické šľachtenie využíva výlučne „prirodzené kanály“ a preto je kríženie možné iba medzi príbuznými toho istého druhu. Kríženiu medzi nepríbuznými (nie je možné skrížiť hrušku so pšenicou) bráni tzv. medzidruhová bariéra. Túto ale dokáže prekonať práve technika transgenézy prostredníctvom ktorej je možné odobrať nejaký gén z ryby a vložiť ho do jahody. Rizikovosť spočíva práve v tejto technike (viď. odsek 8). Kým šľachtenie je možno trochu básnicky označiť za milovanie, transgenéza pripomína znásilnenie so všetkými predstaviteľnými i nepredstaviteľnými negatívnymi dôsledkami. Viac na http://www.sppk.sk/clanok/216.

 

LOŽ č. 5 - Pestovanie poľnohospodárskych GMO je pre poľnohospodára nevyhnutne ekonomicky výhodnejšie ako pestovanie konvenčných plodín

Prax toto tvrdenie nepotvrdzuje, pretože využívanie sadív GMO má svoje účtovné plusy a mínusy. Poľnohospodár ušetrí najmä na pracovnej sile (nie je potrebné orať a manipulácia s pesticídmi je výrazne jednoduchšia) a v niektorých prípadoch i na pesticídoch (pokiaľ si predmetná plodina produkuje insekticíd sama). Na druhej strane, GM sadivá sú niekoľkonásobne drahšie a po niekoľkých rokoch sa na poliach vyvíjajú tzv. supeburiny, ktorých sa nemožno zbaviť, pretože sú tolerantné na používaný herbicíd. Tak isto i škodlivý hmyz nadobúda časom odolnosť na používaný insekticíd. Ďalším problémom je používanie GMO „vyrobených“ v USA v krajinách s úplne inými prírodnými podmienkami, kde môže dôjsť k nepredvídateľným komplikáciám. V každom prípade, v samotných Spojených štátoch bolo vypracovaných množstvo ekonomických štúdií, ktoré tento argument vyvracajú.[1]

 

LOŽ č. 6 - Pestovanie poľnohospodárskych GMO je ekologické, pretože jeho prostredníctvom sa do životného prostredia dostane menej pesticídov ako v prípade pestovania konvenčných plodín.

Iba na kukuričných poliach v USA sa medzi rokmi 2000 a 2011 zvýšilo množstvo používaných herbicídov z 1,8 milióna ton na viac ako 30 miliónov ton, čo viedlo okrem iného i k zvýšeniu povolenej hranice obsahu ich rezíduí v potravinách. Pokiaľ ide o insekticíd, ktorý si niektoré transgénne plodiny produkujú samé, táto skutočnosť nijako nemení realitu, že sa dostáva do životného prostredia v množstve väčšom ako v prípade postrekov. Tieto sa totiž robia iba v prípade náletov škodcov, zatiaľ čo transgénna plodina produkuje insekticíd neustále: neselektívne tak likviduje užitočné organizmy, napr. opeľovačov, či motýle, aj vtedy keď škodca, na ktorého je GMO rastlina „nastavená“ (vijačka kukuričná) nie je vôbec prítomný. 

 

LOŽ č. 7 -Pestovanie poľnohospodárskych GMO je výhodné pre malé a stredné podniky

Dnešné poľnohospodárske GMO sú viac ako čokoľvek iné symbolom tzv. industriálneho poľnohospodárstva, pod ktorým sa rozumie pestovanie monokultúr na veľkých plochách, s masovým využívaním chemických vstupov a ťažkej agrárnej techniky. Toto je typické pre mamutie latifundie. Dôsledkom je degradácia pôdneho fondu a hrubé plytvanie s vodnými zdrojmi. Na druhej strane, iba tento typ „poľnohospodárstva“ umožňuje zabezpečiť rentabilitu pri pestovaní GMO, najmä keď sa hospodári na pôde prenajatej na niekoľko rokov a po jej vyčerpaní sa užívateľ presunie ďalej. Toto sa deje najmä v Južnej Amerike, kde sa nová pôda získava klčovaním pralesa. Pre malé a stredné podniky, či nebodaj rodinné farmy, ktoré chcú udržateľne hospodáriť na menších plochách, je to ďaleko problematickejšie, pretože poľnohospodárske GMO napríklad neumožňujú praktizovať rotáciu kultúr. Ich skúsenosti sú často veľmi negatívne (viď. http://www.sppk.sk/clanok/848). Z fenoménu GMO ale najviac profitujú výrobcovia transgénnych sadív ako je napr. firma Monsanto.

 

LOŽ č. 8 -Technika transgenézy je chirurgicky presná

Francúzsky molekulárny biológ Christian Vélot hovorí, že ak by podobným spôsobom pracoval chirurg, nikdy by nikomu neodporúčal, aby sa nechal operovať. Dnes používané techniky transgenézy v prípade vyšších rastlín sú v skutočnosti úplne náhodné. Problémom je dopraviť nový gén do DNA cieľovej rastliny, pretože bunka vyšších rastlín má veľmi pevnú stenu, ktorú je nevyhnutné doslova „preraziť“. Záujmové gény, prichytené na média zo zlata alebo platiny, sú preto do cieľovej plodiny doslova vstrelené (nástroj, ktorý sa používa, má veľavravné meno – kanón na gény), pričom sa nevie ovplyvniť ani koľko sa ich do DNA príjemcu nakoniec dostane a ani na akom mieste. To znamená, že sa vôbec nevie aké gény, prirodzene sa nachádzajúce v rastline, budú „susediť“ s novým génom a či bude dochádzať k nežiaducim interakciám, v dôsledku ktorých by sa aktivita génov mohla stimulovať, modifikovať alebo neutralizovať s množstvom nežiaducich dôsledkov na tvorbu proteínov. Biológovia, ktorí vykonávajú v tejto oblasti vedecké experimenty spojené so základným výskumom, sa stretávajú s celým radom takýchto dôsledkov.

 

LOŽ č. 9 -Prostredníctvom GMO dokážeme vypestovať plodiny tolerantné na sucho a na slané prostredie, vďaka čomu bude Saudská Arábia do roku 2000 premenená na nový Kansas (propaganda Monsanta zo začiatku rokov 1990).

Je skutočnosťou, že získavanie takýchto transgénnych plodín sa nielen dlhodobo pripravuje, ale dnes už existujú aj ich komerčné aplikácie. Saudská Arábia je však stále púštnou krajinou, akou bola od nepamäti a plodiny tolerantné na sucho a na slané prostredie sú stále iba reklamnou fatamorgánou. Viac ako 99% dnes pestovaných poľnohospodárskych GMO plodín sú „pesticídové“: buď sú tolerantné na herbicíd a/alebo produkujú vlastný insekticíd. 

 

LOŽ č. 10 -Herbicíd Roundup, úzko spätý s väčšinou dnes používaných GMO (viac ako 60% dnes vysadených GM plodín boli modifikované so zámerom získania tolerancie na glyfosát, aktívnu zložku Roundupu) je bioodbúrateľný a priaznivý pre životné prostredie

Za toto tvrdenie bola spoločnosť Monsanto už v minulosti dvakrát právoplatne odsúdená z titulu lživej reklamy: raz v USA a druhýkrát vo Francúzsku. Glyfosát vo všeobecnosti a Roundup osobitne boli predmetom množstva vedeckých štúdií z ktorých mnohé preukázali škodlivosť na ľudské zdravie [2]. Viaceré naznačili, že glyfosát je, podobne ako insekticíd DDT, tzv. endokrinný disruptor (látka narušujúca hormonálnu rovnováhu s množstvom veľmi závažných zdravotných dôsledkov), pre ktorý ani nie je možné určiť hraničné množstvo, pod ktoré by bol neškodný. Štúdie Roundupu okrem toho identifikovali adjuvant nazvaný POE 15 (látka, ktorá zabezpečuje, aby sa glyfosát dostal do celého rastlinného organizmu), ktorý je 10 tisíckrát toxickejší ako samotný glyfosát. Toto ale úplne uniká úradnému posudzovaniu, ktoré je zamerané iba na aktívnu zložku (glyfosát) a nie na produkt ako je predávaný. A napokon, na jar 2015, Medzinárodné centrum pre výskum rakoviny IARC (spadajúce pod Svetovú zdravotnícku organizáciu, WHO) oficiálne zaradilo glyfosát medzi potenciálne kancerogénne látky.

K sanitárnej katastrofe viedla prax úplne voľnej aplikácie Roudupu v Argentíne, v oblastiach kde sa na obrovských plochách pestuje monokultúra sóje RR (Roundup Ready) [3]. Podľa lekárov z inkriminovaných regiónov (Rosario, Cordóba) sa od začiatku éry sóje RR významným spôsobom zvýšili anomálie ako sú neplodnosť, samovoľné potraty alebo úmrtia zárodkov, poruchy štítnej žľazy a dýchacieho ústrojenstva ako i závažné poruchy fungovania obličiek, endokrinného systému a choroby pečene a závažné poruchy fungovania zraku. Veľmi sa rozšírili i nádory na prsníku žien. Doktor Medardo Ávila Vázquez, koordinátor Hnutia lekárov obyvateľstva, ktoré sa stalo obeťou posypov Roudupom z lietadiel, hovorí o 12 miliónoch postihnutých osobách!

 

LOŽ č. 11 - Produkty transgénnych plodín sú látkovo ekvivalentné s produktmi konvenčných plodín.

Princíp prijatý s USA začiatkom rokov 1990 na základe politického rozhodnutia, bez akéhokoľvek vedeckého opodstatnenia. Predpokladá, že operácia transgenézy nemá za následok zmenu látkového zloženia produktu plodiny (bielkoviny, škroby, cukry, vitamíny ...), to znamená, že vložený gén zabezpečí iba želateľnú vlastnosť a nič viac. K nežiaducim dôsledkom ale môže ľahko dôjsť, pretože technika vloženia nového génu do DNA príjemcu môže viesť k jeho neplánovaným interakciám s inými génmi (viď. bod 8), čo môže spôsobiť, že niektoré proteíny sa budú tvoriť vo väčšom množstve a iné sa nemusia tvoriť vôbec. Rozdielne látkové zloženie transgénnych plodín a ich príbuzných konvenčných už potvrdili viaceré vedecké štúdie. Napr. v roku 2012, čínski vedci preukázali na prípade transgénnej ryže veľké rozdiely vo viacerých zložkách v porovnaní s konvenčnou odrodou: 20 až 74% u aminokyselín, 19 až 38% u mastných kyselín, 25 až 57% u vitamínov a 25% u proteínov.[4] 

 

LOŽ č. 12 - GMO sú výsledkom vysokej úrovne vedeckého poznania a obrovských investícií do vedeckého výskumu. Z tohto dôvodu, kto spochybňuje GMO, spochybňuje i samotnú vedu.

Vytvorenie GMO je výsledkom aplikovania určitej úrovne vedeckého poznania, ktoré sa ale ďalej vyvíja. GMO sú teda iba komerčnou aplikáciou tejto úrovne a v žiadnom prípade si ju nemožno zamieňať s „vedou“, ktorá je procesom, pričom nové poznatky často spochybňujú staré. Odporcovia GMO spomedzi vedcov v zásade pochybujú o absolútnej platnosti určitého stavu poznania a poukazujú na jeho limity. Pochybovanie a kritické myslenie patria medzi hlavné predpoklady vývoja vedy. Pochybovanie o neškodnosti niektorých komerčných aplikácií určitého stavu vedeckého poznania teda v žiadnom prípade neznamená spochybňovanie vedy. Kritici nie sú proti vedeckému výskumu, ale požadujú, aby uvedeniu „komerčných aplikácií“ na trh predchádzalo ich adekvátne vedecké posúdenie, plne nezávislé na výrobcoch. To dnešné (vykonávané v EÚ Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, EFSA) za také z viacerých závažných dôvodov nepovažujú.

 


[1] Napr.

Michel Duffy, „Who benefits from biotechnology?“ , www.econ.iastate.edu/faculty/duffy/Pages/biotechpaper.pdf

Roger Elmore et alii, „Glyphosate-resistant soybean cultivar yields compered with sister lines“, Agronomy Journal, no 93, 2001, str. 408-412

Charles Benbrook, „Evidence of the magnitude and consequences of the Roundup ready soybean yield  drag from university-based varietal trials in 1998“ AgBioTech InfoNet Technical Paper, no 1, 13. júl 1999

[2] Helen McDuffie et alii, „Non-Hodgkin's lymphoma and specific pesticide exposures in men: cross Canada study of pesticide and health“, Cancer Epidemiology Biomarkers and Prevention, vol. 10 November 2001, str. 1155 – 1163

Lennart Hardeli, Michael Erikson and Marie Noroström, “Exposure to pesticides as risk factor for Non-Hodgkin's lymphoma and hairy cell leukemia: pooled analyses of two Swedish case-control studies”, Leukemia and Lymphoma, vol. 43, 2002, str. 1043 – 1049

Anneclaire J. De Roos et alii, “Integrative assessment of multiple pesticides as risk factor for Non-Hodgkin's lymphoma among men”, Occupational Environmental Medicine, vol. 60, č. 9, 2005,

Anneclaire J. De Roos and alii, “Cancer incidence among glyphosate-exposed pesticide applications in the agricultural health study», Environmental Health Perspectives, vol. 113, 2005, str. 49-54.

Julie Marc, Odile Mulner-Lorilon and Robert Bellé, “Glyphosate-based pesticides affect cell cycle regulation”, Biology of the Cell, vol. 96, 2004, str. 245-249

Tye E. Arbuckle, Zhiqui Lin and Leslie S. Mery, “An explaratory analysis of the effect of pesticide exposure on the risk of spontaneous abortion in an Ontario farm population”, Environmental Health Perspectives, vol. 109, 1. August 2001, str. 851-857.

Lance P. Walsh, “Roundup inhibits steroidogenesis by disrupting steroidogenic  acute regulatory (StAR) protein expression, Environmental Health Perspectives, vol. 108, 2004, str. 769-776.

Elliane Dallegrave et alii, “The Teratogenic potential of herbicide glyphosate Roundup inWistar rats”, Toxicology letters, vol. 142, 2003, str. 45-52

Gilles-Eric Séralini et alii, “Different effect of glyphosate and Roundup on human placental cells and aromatase”, Environmental Health Perspectives, vol. 114, č. 6, 25. február 2005, str. 851-857.

[3] viď. napr. GRAIN, Twelve Years of GM Soya in Argentina – a Disaster for People and the Environment, Seedling, January 2009,

[4] Corrine Lepage, „La vérité sur les OGM, c'est notre affaire!“, Editions Charles Léopold Mayer, 2012, str. 34

 

 
Prečítané 5260 krát
pondelok, 11 január 2016 18:14 Napísal(a)  In GMO 2 komentáre
RNDr. Igor Šarmír, PhD.

Bohužiaľ, Igor Šarmír zomrel v roku 2016. Posledné roky svojho života pomáhal našej iniciatíve, za čo mu od nás patrí obrovská vďaka. 

Igor Šarmír bol absolvent Prírodovedeckej fakulty UK, ašpirantúru si urobil vo Francúzsku, doktorandskú prácu obhájil na Univerzite Paríž VII. V oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva pracoval vyše 20 rokov a bol riaditeľom Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Okrem toho, od roku 2010 bol členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV). Problematikou GMO sa zaoberal viac ako 5 rokov a na túto tému napísal množstvo odborných článkov, ktoré boli uverejňované najmä na internetovej stránke SPPK (www.sppk.sk). Vystúpil aj na viacerých seminároch a konferenciách, na ktorých sa zúčastnili obhajcovia i odporcovia GMO a bol členom študijnej skupiny EHSV, ktorá pripravovala stanovisko tejto európskej inštitúcie na tému GMO.

 

Webstránka: www.sppk.sk E-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Komentujte

Pridať komentár

0

Komentáre (2)